Zo zrkadla do zrkadla
Simona nedočkavo prešľapovala a očami hypnotizovala batožinový pás. Ak stihne autobus z Viedne, ujde sa jej ešte aj makovník ku káve z obľúbenej pekárne, ktorú má skoro pri vchodových dverách domu. Je tu! Schmatla svoj kufor a už trielila von z letiskovej haly.
Pavel nemal nikdy problém efektívne využiť čas. Ako majster v emailovej komunikácii cez telefón stihol počas čakania na svoj kufor vybaviť niekoľko emailov a pri nastupovaní do známeho žltého autobusu vyriešiť tri dôležité pracovné hovory.
... to ešte netušil, že ho čaká iný, celkom prekvapivý telefonát.
Jeden plný pohár Cabernetu a Simonine mozgové bunky začali pracovať na plné obrátky. Jasné, že nedávala na zámok kufra žiadny kód. A predsa sa tu už minimálne dve hodiny pokúša nakombinovať čísla, ktorými by ho odomkla. Už dávno jej malo napadnúť pozrieť sa na visačku batožiny. Ale nenapadlo. K tomu, aby zistila, že si domov priniesla cudzí kufor, potrebovala víno.
... ten jej sa zatiaľ viezol smer Praha.
Neutíchajúce zvonenie telefónu prebralo Pavla z driemot, ktoré ho po dlhej ceste premáhali. Čakal ďalší pracovný hovor, no ženský hlas na druhej strane ho vyviedol z omylu. Nemohol uveriť vlastným ušiam. On, najzodpovednejší zo zodpovedných, by predsa batožinu nezamenil.
... už o necelú hodinu však zistil, že žena v telefóne mala pravdu.
Dva dni dozadu sedela v kaviarni pod parížskou Eiffelovkou, teraz pod pražským orlojom. Ak Simona chcela mať svoj kufor pri sebe čo najskôr, musela sa podriadiť pracovným povinnostiam Pána "dokonalého". Ešteže našiel v sebe toľko galantnosti, aby ju pozval aspoň na kávu.
...hoci tá iste patrila Pavlovmu klientovi, ktorý mal zrejme iné časové pásmo ako on.
Zladiť sa mu však prekvapivo podarilo s osobou s pierkovými náušnicami, volánovými rukávmi a hrkajúcimi náramkami – Simonou. Tak, ako bol nečakaný ich spoločný telefonát, tak nečakane sa otočil rozhovor ich formálnej kávy. Pripadalo mu nemysliteľné, že táto žena kedysi pracovala na podobnej pozícii ako on. Jej minulý život zrkadlil jeho súčasný, jej spomienky zneli varovne.
...zmena jej života začala až keď sa jej na okamih zastavilo srdce. A tá Pavlova práve teraz.
Príbeh tejto zvláštne éterickej bytosti v ňom vyvolal strach. Odrazu každé jeho zrýchlené búšenie srdca nadobúdalo iný význam. Nie, nie, jemu žiadne zlyhanie srdca predsa nehrozí. On neskončí v nemocnici tak ako ona. On nezlyháva. Nikdy.
...kým Pavol a jeho trýznivé myšlienky zvádzali boj, Simona a jej batožina cestovali šťastne domov.
Uvedomovala si, ako veľmi je vďačná za to, že už nevedie rovnaký život ako Pán "dokonalý". Aj ona hľadala dokonalosť. No nenašla ju v 110%-ných výkonoch či v ideálnych vzťahoch. Nakoniec ju objavila vo vlastných chybách. Nad tým, ako veľmi jeho súčasný život odrážal jej minulý, si povzdychla s úsmevom. Kto vie, či už Pavel objavil vo vrecku saka suvenír, ktorý jej pri rozlúčke "náhodou" skĺzol zo zápästia. Tie "čarovné kamienky" predsa len potrebuje teraz asi viac ako ona.
...odrazu ju z myšlienok vytrhlo zvonenie telefónu.
Takže objavil?