Vyrobené doma: Pečivo s vôňou pôvodných receptúr
Spája ich tradícia, presný výrobný postup a najmä výnimočná chuť. Rozdeľuje ich konkrétny tvar, spoločenská vrstva, ktorej boli kedysi dostupné a lokalita odkiaľ "vyšli do sveta."
Na bratislavských rožkoch si totiž pochutnávali skôr mešťania, a to nielen tí v Prešporku, ale aj Viedni či Budapešti. No valašský frgál dobre poznali gazdiné, ktoré ich ale pripravovali iba na výnimočné udalosti.
Do starej Bratislavy pozvala svojím rozprávaním Lenka Šefčáková z Pressburg Bajgel, spoločnosti, ktorá aj dnes ponúka kúsok histórie bývalého Prešporka v podobe tradičných bratislavských rožkov. Podľa jej slov sa príbeh pečiva plneného makom alebo orechami začína už niekde v roku 1590. "Jeho skutočná sláva však začína až na konci 18. storočia. V mestských dokumentoch sa píše, že na Mikuláša v roku 1785 vystavil pekár Viliam Scheuermann vo svojej pekárni na Hviezdoslavovom námestí prvýkrát špecialitu s názvom Prešporský bajgel. Rožky plnené makom a orechami sa okamžite vypredali. Pre svoju výraznú chuť a vôňu si ako Pressburger kipfel či Pozsoyni kifli získali popularitu aj vo Viedni a v Budapešti. Táto krehká maškrta s charakteristickým lesklým povrchom sa stala jedinečnou najmä tým že takmer polovicu hmotnosti každého rožka tvorí plnka, a že si dokáže udržať čerstvosť celé týždne."
Lenka doplnila, že aj na tvare rožka veľmi záležalo a záleží aj teraz. "Orechový rožok musí mať tvar mesiačika a makový tvar podkovičky."
Na prelome 19. a 20. storočia pečie bratislavské rožky firma Gustáva Wendlera s pekárňou na Štefánikovej ulici. Wendlerove bajgle ochutnáva aj cisársky dvor vo Viedni. Tu sa predáva dodnes, tak ako aj v maďarskej Budapešti, ale nájdete ho aj v kaviarni na Rue de Presbourg v Paríži.
Súčasný bratislavský Pressburg Bajgel je spoločnosťou, ktorá značku bratislavského rožka nielen zachováva, ale ju aj znovuzrodila. Jedinečná receptúra a jej prísne dodržiavanie sa vyplatilo i v náročnom procese získania ochrannej známky. "Sme chránení na tuzemskom i európskom trhu, a to v plnom rozsahu, čo sa týka receptu, názvu, loga, ale aj duševného vlastníctva."
V Pressburg Bajgel si uvedomujú, že zachovávajú nielen nejakú tradíciu, ale predávajú odkaz aj ďalším generáciám, a tým odkazom je originálny produkt.
Ďalší "chutný" príbeh vyrozprávala Věra Kundrátová z Cyrilovej pekárne v Hrachovci pri Valašskom Meziříčí. Na úvod spomína rovnako meno Cyril, konkrétne Cyril Grygar. Je ním jej otec, ktorý tu od roku 1996 buduje rodinnú firmu a vytvorená tradícia sa tu predáva už z pokolenia na pokolenie.
Na druhej strane zašla do histórie, ktorá je stará takmer dvesto rokov a hovorí o prvej písomnej zmienke o frgáloch. Zaznamenaná je v kronike pána Gallaša v roku 1826.
"Tento typ pečiva, který vyšel z Valašska byl pro chudší lid více dostupný, ikdyž ne k denní spotřebě. Peklo se spíše na oslavy a svátky. Některé suroviny na nádivky byly méně dostupné jako je tvaroh a některé díky tomu, že u každého stavení byly ovocné stromy a ovoce se sušilo na zimu tak byly dostupné ve větší míře
A tak, ako u bratislavských rožkov aj tu sa pristavíme pri tvare respektíve pri rozmere valašského frgálu. Ako Věrka spomenula, tvar typický pre Valašský frgál vyšiel z používania rovnakej sádzacej lopaty.
"V době vzniku této tradice byl pro frgál název lopaťák a nebo pecák. Názvy se pojily k nástrojům při pečení frgálu a to k sázecí lopatě a sázecí peci kterou používali.
Název frgál byl používán pro nepodařený koláč a tedy zmetek, který snědly děti až později se tento název začal používat jako označení a spojení s tímto pečivem a Valašskem."
Věrka vyzdvihuje najmä stále až v 90 % ručnú výrobu, na ktorej si tak v minulosti zakladali gazdinky, tak na nej "stavajú" aj v Cyrilovej pekárni. A čo poviete na ďalšiu časť poctivého remesla: "Co se týká nádivek, tak si je vyrábíme sami. Vykupujeme sušené ovoce, které stejný postupem jako kdysi uvaříme, pomeleme a dochutíme. Nádivku ořechovou vyrábíme z vlašských ořechů. Tvaroh nakupujeme z mlékáren a nádivku si děláme na místě a proto není potřeba dávat žádné stabilizátory."
Frgál z Cyrilovej pekárne "chutí aj po oceneniach." Má ocenenie Perla Zlínska, nesie značku regionálna potravina, Chuť Zlínskeho kraja či regionálnu značku Beskydy. " Jsme také součástí spolku chráněného zeměpisného označení se kterým se pojí právě valašské frgály. Jako podnikatelka jsem byla pozvána do prostor Poslanecké sněmovny Parlamentu ČR, kde jsem byla oceněná spolu asi s dalšími 30 lidmi z celé republiky jako zástupce živnostníků a rodinných firem názvem Sůl české ekonomiky. SŮL ZEMĚ."
Veď áno, aj keď sú bratislavské rožky aj valašské frgály sladké, sú tou soľou nad zlato v prípade oboch krajín. Sú totiž dedičstvom, ktoré má potenciál aj v súčasnosti.