Slovenský inštitút v Prahe... alebo spoločné vzťahy „v rukách“ kultúrnej diplomacie

Československá cesta sa v jednom momente rozdelila, ale vytvárať spoločné "križovatky" má stále význam. V Prahe sa " o ne stará" aj Slovenský inštitút v Prahe. Ľubica Krénová, jeho súčasná riaditeľka pripomína, že tá naša národnostná blízkosť, o ktorej stále hovoríme, môže istým spôsobom klamať a práve to je dôvod, prečo je nutné ponúkať druhej strane kvalitu.

Pre Slovenský inštitút v Prahe je to dnes najmä súčasné slovenské umenie či už v podaní výtvarníkov, literátov alebo hercov. Kombinovať určité slovenské a české prvky je tu súčasťou takzvanej kultúrnej diplomacie. Riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe totiž vie, že umenie a kultúra sú správne a jedinečné nástroje na spájanie.

Ak by ste mali povedať, čo tvorí tú jedinečnú identitu Slovenského inštitútu v Prahe, čo by to bolo?

"Neviem, či sa dá hovoriť o identite, ale určite sa dá hovoriť o špecifiku. Slovenský inštitút vznikol v roku 1994, teda po rozdelení spoločnej republiky a bol konštituovaný na pôde dovtedajšieho sídla Domu slovenskej kultúry. Táto adresa na Purkyňovej 4 bola desaťročia známa ako miesto, kde sa stretávali predovšetkým Slováci žijúci v Prahe ešte počas federatívnej republiky. Svojím poslaním tak nadviazal už na dávny slovenský spolok pôsobiaci v Prahe s názvom Detvan, kde sa stretávali prevažne mladí Slováci študujúci v Prahe, možno povedať nová slovenská inteligencia. Niektorí zostali pôsobiť v Prahe, iní sa po štúdiách vrátili na Slovensko. Malý exkurz do histórie je potrebný pre pochopenie, že Slováci a Česi žili v jednom štáte sedemdesiat rokov, z čoho pramení aj dnešná blízkosť našich krajín. V roku vzniku Slovenského inštitútu došlo k podstatnej zmene, ktorá spočívala v tom, že mal viac získavať návštevnícku pozornosť Čechov než Slovákov. Samozrejme, že aj dovtedy tam chodievali Česi či už to boli príbuzní alebo priatelia, alebo aj spriatelení českí umelci so slovenskými. Avšak primárnou cieľovou skupinou boli Slováci v Prahe. Dnes je našou primárnou cieľovou skupinou česká verejnosť. A tridsať rokov po rozdelení o to viac, že sa najmladšie generácie začínajú vzďaľovať. Tá blízkosť je totiž zradná v tom, že stále žijeme v pocite najväčšej blízkosti oproti iným krajinám, avšak začína to byť už len ilúzia. Svet sa otvoril a mladí Česi sú orientovaní na Západ. Takže naša pozícia začína byť pozíciou menšej krajiny s menšou kultúrou, o to viac je dôležité oslovovať kvalitou."

Čo konkrétne môže v ponuke aktivít Slovenského inštitútu v Prahe zaujať priamo Čechov? Čo majú očakávať, že Slovenský inštitút v Prahe do Čiech prinesie?

"Slovenský inštitút má svoje vlastné priestory na Hybernskej 1, kde sa cyklicky striedajú výstavy a konajú iné kultúrne podujatia. V tomto roku sme mali po sebe tri výstavy súčasného slovenského umenia. Prvá, Organic Development, predstavila súčasnú ženskú maľbu prostredníctvom štyroch mladých a oceňovaných maliarok, ktoré hľadajú inšpiráciu v organickej prírode. Druhá výstava Balady o poliach a horách bola tematicky zameraná na krajinu a jej prírodnú jedinečnosť. Aby to nevyznelo pateticky, práce troch mužov výtvarníkov síce boli inšpirované miestom ich pôsobenia a podmienené ich vrúcnym vzťahom k nemu, ale v umeleckých dielach sa vyjadrovali súčasným vizuálnym jazykom. V rámci tretej výstavy Heroines sa opäť predstavili ženy. Deväť autoriek rôznych generácií sa prostredníctvom svojej tvorby, každá osobitne, zamýšľalo nad ženou ako osobnou hrdinkou v samej sebe. V súčasnosti máme výstavu o starej Bratislave Pozri, Prešporok!. Tá bola koncipovaná na letné mesiace aj pre zahraničných turistov. Do konca roka nás čakajú ešte tri ďalšie výstavy. Okrem toho sa v tomto roku zameriavame na súčasnú slovenskú literatúru. Na mesačnej báze prezentujeme minuloročných finalistov prestížnej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera. Veľmi pôsobivý a variabilný priestor však umožňuje aj komorné koncerty či komorné divadlá. Dokonca sme organizovali aj tanečný workshop Folky-polky, ktorý pre veľký úspech na jeseň zopakujeme."

Ak by ste mali ako riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe povedať, čo táto inštitúcia znamená pre česko-slovenské vzťahy, čím ich obohacuje a pod. ... čo by to bolo?

"Slovenský inštitút je platforma kultúrnej diplomacie a verím, že každého návštevníka obohacuje v rovine kultúry a umenia. Ale samozrejme, naším cieľom je tiež rozvíjať slovensko-české vzťahy. V záujme toho vstupujeme do rôznych českých kultúrnych projektov alebo zaradíme určitý český prvok do slovenských projektov. Konkrétne, jednou z jesenných výstav bude tvorba dvoch výtvarníkov, z ktorých jeden sa narodil na Slovensku a celý život tvoril v Čechách, u druhého to bolo presne naopak. Bude to Dialóg Berger/Sopko. Alebo sme pri príležitosti tohtoročného spoločného 20. výročia vstupu oboch našich republík do Európskej únie uviedli inscenáciu nitrianskeho Divadla Andreja Bagara Zlatá lýra, ktorá odkazuje na legendárny hudobný festival Bratislavská lýra, kde sa po tridsaťpäť rokov každoročne stretávala celá česko-slovenská hudobná scéna. Nie je to spomienkový sentiment, ale reflexia doby, ktorú sme prežívali spoločne a v ktorej sme postupne občiansky dozrievali, aby sme si v roku 1989 dokázali vydobyť slobodu a neskôr, hoci už ako samostatné republiky, slobodne sa rozhodnúť, že chceme spoločne vstúpiť do Európskej únie. Na predstavení sa zúčastnil celý rad významných osobností politického a kultúrno-spoločenského života. Slovenský inštitút tiež inicioval a už sa to podarilo po niekoľkýkrát, že na slávnostnom ceremoniáli odovzdávania českých divadelných Cien Marka Ravenhilla zakaždým vystúpi niektoré z divadiel slovenskej nezávislej scény. Minulý rok to bolo Divadlo Petra Mankoveckého, tento rok Divadlo Na Peróne. A zakaždým je to veľmi príjemné česko- -slovenské podujatie. Už po druhý raz pripravujeme slávnostný koncert Slovenskej filharmónie v Obecnom dome. V rámci programovej skladby koncertu si pripomenieme aj Rok českej hudby. Samozrejme, na tento koncert budú pozvaní poprední štátni a vládni predstavitelia oboch krajín. Kultúra a umenie sú jedinečnými nástrojmi na spájanie a prepájanie."

Ponuka, ktorú riaditeľka predstavila je teda bohatá. Pred najbližšou cestou do Prahy sa teda oplatí kliknúť aj na https://mzv.sk/web/sipraha a vybrať si nejaký zaujímavý zážitok. 😊

Ľubica Krénová, riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe bola súčasťou viacerých umeleckých projektov, najmä divadelných a pôsobila aj na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.