Redaktorská odvaha

Sníval o svojej profesii. Dnes sa jej už s niekoľkoročnými skúsenosťami venuje na vedúcej pozícii. Využil rôzne príležitosti. S odstupom času môže povedať, že ho formovali profesijne aj ľudsky. Naposledy sa ujal pozície kľúčovej osoby silnej značky regionálnych novín.

Juraj Vnuk, aktuálny šéfredaktor Žilinského večerníka hľadí na pracovný aj osobný život       s odvahou, no zároveň s nádejou.

Zvykne sa hovoriť: "Musíš len nabrať odvahu....". Čo presne za touto vetou vidíte Vy?

"V prvom rade som teraz v úplne odlišnej pozícii, pretože otázky zvyknem klásť a nie na ne odpovedať. Je veľa príkladov zo života, kde praktická odvaha zmenila mnoho vecí. S obľubou opakujem obraz o starej žene, ktorá sa celý život modlí a prosí Pána Boha, aby už konečne vyhrala v lotérii. Po dlhých rokoch počuje zhora hlas: Veď už si ten žreb choď kúpiť. To isté platí       o každom z nás. Nestačí o našich víziách, snoch i každodenných veciach hovoriť, ale je potrebné ísť za nimi. I keď to neraz bolí, a aj bolieť bude."

Akúsi všeobecnú "naberačku" odvahy, ktorou by sme si jej každý načreli, by sme asi ťažko hľadali. Každý z nás je iný. Čo ju však zaručene - podľa Vás - dodá každému človeku?

"Základom života je podľa mňa socializácia a tá sa deje iba medzi ľuďmi. Teda jednoduchou odpoveďou je inšpiratívny človek a možno nie je práve vo vašom dome, ale čaká v radoch susedov, priateľov či náhodnej známosti, ktorú stretnete vo vlaku. Inšpirácia odvahy oslovuje každého z nás, len tie dvere, na ktoré klope, sú rôzne. Dôležité je, aby neboli stále zamknuté        a občas sa otvorili. A to aj tie najbezpečnostnejšie..."

Odvaha, to je "ingrediencia," ktorá dáva "chuť" úspechu, splneným snom, zážitkom, láske... Ak by ste mali doplniť vetu: "Pustiť sa do vecí s odvahou znamená..." ... ako by pokračovala táto veta ďalej vašimi slovami.

"...,že prestanem nariekať, ako sa všetko nedá a pokúsim sa to zmeniť. Okrem odvahy je podstatné aj slovo nádej. A dnes nádej nie je o tom, že sa vždy všetko podarí. Prídu momenty, kedy sa niečo nepodarí, ale ak dáme do toho všetko, tak môžeme byť spokojní. Nádej ide ruka    v ruke s odvahou."

Je niečo konkrétne, za čo vďačíte vo svojom živote práve odvahe?

"To by ste mali elaborát na celú knihu. Budem sa držať mojej profesie, ktorú som si vysníval už ako malý chlapec. Po vysokej škole som mal tú česť pracovať na pozícii športového redaktora, potom sa posunul do Bratislavy a naspäť sa vrátil ako šéfredaktor Žilinského večerníka. Ak by som nemal odvahu na rôzne zmeny, tak by to nikdy nešlo. Podstatné je, že človek neprestal nikdy snívať a veľakrát neostal znechutený z intríg, ktoré prináša naša práca. Rovnako aj Pán Boh tam hore má Vnuka neskutočne rád, pretože toľko možností, každý deň si plniť vlastné sny, nedostane hocikto. O to viac chcem občas povedať úprimné ďakujem konkrétnymi skutkami. Sebakriticky, nie vždy sa mi to darí, ale bojujem. Pán Boh nemá predsa rád víťazov, potrebuje bojovníkov!"