Príbeh červených zrniek
Nie je väčší ako 5 milimetrov, no medzi "svojimi" má rovnako výnimočné postavenie ako iné drahé kamene, ktoré majú lokálny prívlastok. Píše sa o ňom už v dávnom stredoveku a na popularite aj význame mu pridali cisár Rudolf II. či uhorská a česká kráľovná Mária Terézia. Český granát s jeho sýtočervenou farbou nielen krášli, ale vraj aj lieči.
Granát patrí k nerastom, ale aj drahým kameňom. Ak chceme nájsť pôvod jeho pomenovania, musíme zalistovať v latinskom slovníku. Slovo granum má totiž v latinčine význam zrno, a keď budeme ešte presnejší, tak malum granatum ako granátové jablko dokonale pripomína jeho sfarbenie.
Český granát spomína napríklad už jáchymovský prírodovec a lekár Georgius Agricola, teda Jiří Bauer. V tomto prípade by sme sa museli začítať do jeho De natura fossilium libri X z rokov 1494 – 1555.
O práci zberačov a brusičov českého granátu by sme sa viac dozvedeli zasa zo spisu Anselmusa Boëtius de Boodt, osobného lekára Rudolfa II. V Gemmarum et lapidum historia z roku 1609 popisuje aj liečebné účinky tohto nerastu. Hovorí o náleziskách v Českom stredohorí i na Jizerskej lúke. No a v neposlednom rade, on ho ako prvý pomenoval granatus bohemus – granát český.
Na začiatku 17. storočia sa surové české granáty dostávajú do Prahy a tu sa brúsia aj vŕtajú. Cisár Rudolf II. tu totiž založil brusiareň nazývanú Cisársky mlyn. Prelom 17. a 18. storočia sa spája najmä so zberom v Čechách ako suroviny, ale vývozom do zahraničia. Obchodovanie tak patrilo cudzincom. "Poriadok" v tom urobili dekréty Márie Terézie a Josefa II. V polovici 18. storočia vydávajú dokumenty, ktorými výhradné právo na brúsenie a vŕtanie zostáva v Čechách. Získava ho Filip Kolovrat Kravoský, najvyšší gróf v Čechách. Na konci 18. storočia ho už brúsia aj na panstve grófa Lobkowicza alebo Hatzfelda. Brúsilo sa v Stredohorí aj v Turnove. Severočeský Turnov sa dodnes spája s touto originálnou remeselnou výrobou. Práve tu je možné navštíviť šperkárske dielne či brusiarne.
Čo je medzi smaragdmi ten kolumbijský či medzi rubínmi ten barmský, to je medzi granátmi ten český. Zrnká nie väčšie ako 5 milimetrov sa síce veľkosťou nemôžu rovnať s orientálnymi granátmi, no červené sfarbenie, odolnosť voči ohňu či veľká schopnosť lámať svetlo je v tomto prípade výnimočná.
Granát ako kameň vraj podnecuje k aktivite, posilňuje odvahu či dokonca reguluje krvný tlak a hojí rany. Spája sa s ochranou pútnikov a cestovateľov. Legenda hovorí, že i v Noemovej arche našli lampu z granátu. Vkladal sa do rôznych cirkevných predmetov. Český granát mal napríklad vo svojom korunovačnom kríži vložený Přemysl Otakar II. Ak radšej niečo z mladšej histórie, tak český granát "korunoval" nielen kráľov z radov aristokratov, ale aj spevákov. Zdobil totiž napríklad sošky Českého slávika.
Nielen na oceneniach "pre spevavcov", ale aj prsteňoch, brošniach či náušniciach môžete tieto výnimočné zrná obdivovať v pražskom Múzeu českého granátu. S jeho krásou aj históriou vás zoznámia aj v rovnomennom múzeu, ale v Ústeckom kraji, v meste Třebenice. Tu je pokladom najväčší známy vybrúsený český granát v Čechách. Má tvar ružice, 12,3 mm x 8,6 mm a hmotnosť 13,21 karátov (2,642 g).