Papierová (Papeliérová) inšpirácia

Množstvo "papierovačiek" nemusí hneď znamenať množstvo vybavovania. Slovenka žijúca v Brne, Lucka Šnajderová si z papiera vytvorila ateliér. Do zápisníkov z jej Papeliéru si termíny na tie "papierovačky" zapíšete rozhodne s väčšou radosťou.

Čo si má človek predstaviť pod názvom Papeliér? Čo všetko sa za týmto slovíčkom/ projektom skrýva?

Papeliér je skratka pre papierový ateliér. Názov mi pomohla vymyslieť kamarátka Kika. Bolo to už v čase, kedy moja tvorba mala celkom jasné obrysy a koncept. Celkom na začiatku som tvorila pod obyčajnou prezývkou 'strieška.'

Papeliér je pre mňa tak akousi novou érou v tvorbe. Keď už som zistila, "Kto som" ako tvorca.
Dnes pod značkou Papeliér nájdete hlavne ručne viazané zápisníky, na ktoré píšem nápisy na želanie, ale aj také, čo si sama vymyslím. Pobavia, odľahčia, motivujú alebo len tak potešia."

Popri tom začala Lucka aj kresliť. No a minulý rok vytvorila svoju prvú autorskú látku.

Keď si spomenieš na svoje začiatky s tvorbou, čo sa ti vyjaví?

"Vybavím si kúpeľňu polepenú kávovými listami. Obložila som nimi celú vaňu a kachličky. Páčilo sa mi viazať zápisníky so starým vzhľadom. Vybavím si tiež kopu kartónov, postrihaného oblečenia, krajok, stužiek či pohľadníc z divadla Husa na provázku.

Hoci Lucku smelo môžeme nazvať umelkyňou, brnenské divadlo nespomína preto, že by stála na jeho doskách ako herečka. Nepobehovala ani so "sicherkou" v ústach a neupravovala najnovšie šaty ako kostýmová výtvarníčka. Ju upútali ilustrované pohľadnice, ktoré tu boli súčasťou divadelných programov.

S moravskou metropolou ju ešte intenzívnejšie spája práca psychologičky na základnej škole pri Brne. Kde je aktuálne zapojená aj vo výcviku detskej terapie. Popri tejto práci je pre ňu vlastný Papeliér tou druhou polovičkou pracovného srdca. Ako Žilinčanka hovorí: "Obe veci robí na polovičku, ale za to celým srdcom."

Spomínanie na začiatky dopĺňa úsmevným poznamenaním: "Moje prvé zápisníky boli, ako sa hovorí, 'taká všehochuť.' Pracovala som s tým, čo som doma našla. Keď som na portál sashe nahrala prvé, z nich, strávila som snáď hodiny sledovaním štatistík. Tešilo ma, keď som videla, koľko ľudí si ich všimlo,"

Nezabudla však dodať, že v podstate nevedela do čoho ide. Jednoducho len robila to, čo ju bavilo. O to väčšia bola radosť, ak sa to niekomu aj páčilo.

Čo pre teba znamená tvorba?

"Tvorba pre mňa vždy bola láska. Dnes je to ešte k tomu aj relax.

V tvorbe aj detskej psychológii, ktorej sa venujem, som sa našla. Veľmi sa teším, že môžem obe veci rozvíjať. Každú zvlášť, a zároveň spoločne, s hľadaním prienikov.

V knihe od Austina Kleona "Kraď jako umělec" je jedna malá kapitolka, ktorá začína slovami "Něco dělej, tak zjistíš, kdo jsi." Niekedy zo života robíme vedu. Chceme si všetko dokonale naplánovať a vyjsť do sveta s hotovým nápadom, dielom. No mne sa páči, a aj potvrdzuje, že je to vlastne omnoho krajšie a jednoduchšie takto - Niečo robiť, niekde začať, kdekoľvek sa v nás zapáli najmenšia iskrička a ísť rovno na vec. Nevadí, že to nie je domyslené."

Lucka je aj dnes sama zvedavá čo z jej Papeliéra bude neskôr. Pripomína, že teraz už to nie je len jej tvorba. Oslovujú ju rôzni zaujímaví ľudia s ich nápadmi. A víta, že vznikajú nové veci. Hovorí pri tom napríklad o dvadsaťjeden dňovom zápisníku tvorivého písania. Vytvorila ho s dámami z "Kurzov z obýváku" v Prahe.

Nezabúda ani na ilustrované mapky rôznych častí londýnskych štvrtí v spolupráci so Slovenkou Ellie. Ako Lucka popisuje - zvedavou krásnou dušou, ktorá žila niekoľko rokov v Londýne a píše blog Dievča v Londýne.

No Lucka je podobne inšpiratívnou Slovenkou. Papier sa pre ňu stal prostriedkom, ktorý jej vlastnú radosť a motiváciu prenáša v originálnej podobe druhým.