Nezabudnime byť pyšní ... šľachtic – „architekt“ nám tu zanechal jeden romantický sen
Doslova rozprávkové sídlo hodné rovnako fantáziou vytvorených princezien. Náš Bojnický zámok má okrem krásnej architektonickej kulisy aj viacero umeleckých skvostov, ktoré tu majú, každý svoje miesto.
Kto vie, ako by to bolo, keby gróf Ján Pálfi vymenil bojnické sídlo za zlaťáky. Keby päť tabulí Bojnického oltáru neskončilo v rukách zlodejov, a keby sa kopa dielov nedostala práve na toto miesto a pod rukami záchrancov - reštaurátorov sa tak stala novým umeleckým dielom. Veď posúďte samy ...
DOBRE VEDIEŤ ...
... je to jeden stelesnený romantický sen
Bojnický zámok patrí medzi najkrajšie zámky Slovenska. Romantickú podobu mu dal posledný šľachtický majiteľ. Gróf Ján Pálfi pôvodne plánoval hrad predať. Našťastie sa neskôr rozhodol pre rozsiahlu rekonštrukciu. Vďaka nej sa zmenil pôvodný barokový komplex na architektonicky zladený celok.
Architektom prestavby bol Jozef Hubert. Hovorí sa ale, že bol len vykonávateľom príkazov svojho zákazníka s vycibreným umeleckým vkusom. Gróf Pálfi sám riadil práce, navrhoval, kreslil plány a korigoval. Vzorom na prestavbu sa mu stali francúzske gotické hrady i raná renesančná architektúra Talianska. Prestavby trvala dlhých 22 rokov. Gróf Pálfi, ktorý zomrel v roku 1908, sa dokončenia nedožil.
Gróf Pálfi vytvoril romantický sen, ktorý obdivujeme dodnes. To všetko v duchu hesla "Ad memoriam gloriae antiquae" - "Na pamiatku zašlej slávy."
... srdcová záležitosť grófa Jána Pálffyho
Gróf Ján Pálfi (1829-1908) bol významnou osobnosťou svojej doby. Tento bratislavský župan zohrával úlohu v celkovom spoločenskom, hospodárskom, kultúrnom a politickom živote Európy. Precestoval mnohé krajiny, vlastnil paláce v Budapešti, Bratislave, Viedni a Paríži. No svoje kaštiele mal tiež v Pezinku, v Kráľovej pri Senci, Suchej nad Parnou, Trstenej na Ostrove. Najviac mu však prirástol k srdcu Bojnický zámok. Tu investoval voje poznatky, cit pre umenie a nemalé financie v stavebných aktivitách a umeleckých zbierkach.
Bol panovníkom s mimoriadne veľkým rozhľadom. Študoval právo, ovládal plynulo niekoľko svetových jazykov. S vášňou cestoval, miloval umenie. Pochváliť ho ale možno aj za vycibrený vkus pre architektúru. Mnohé rekonštrukcie si sám navrhoval. Kreslil ich a dohliadal na ich priebeh. Vo svojej dobročinnosti sponzoroval nadaných študentov.
Je pozoruhodné, že celý svoj majetok venoval vo svojom testamente pre účely múzejníctva. Bez tohto posledného šľachtického majiteľa Bojnického zámku by zámok dnes nebol považovaný za najkrajší a najromantickejší zámok na Slovensku.
... tabule Bojnického oltára (ne)ukradli
Medzi vzácne, a zároveň známe zbierkové predmety patria tabuľové maľby talianskeho majstra Narda di Cione. Verejnosť ich pozná ako Bojnický oltár. Tabule pochádzajú zo 14. storočia a ich ústredným motívom je Panna Mária s Ježiškom obklopená postavami svätcov.
Dielo si návštevníci môžu prezrieť v kaplnke Bojnického zámku, presne tak, ako si to prial posledný šľachtický majiteľ panstva Ján Pálfi.
Oltárne tabule pochádzajú z jeho pôvodných zbierok. Pred nepriaznivými vonkajšími podmienkami a rukami zlodejov ich chráni špeciálny sklenený box s galerijným osvetlením a integrovanou klimatizáciou.
K oltáru sa viaže zaujímavý príbeh o krádeži. Jeho vrchných päť oltárnych tabúľ bolo v noci z 28. na 29. augusta 1933 odcudzených. Kvôli bezpečnosti previezli zvyšných päť obrazov do vtedajšieho Vlastivedného múzea v Bratislave. Zlodejov vypátrali, obrazy našli a celý komplet tabúľ previezli na reštaurovanie do Prahy. Naspäť do Bojníc sa však vrátil až po dlhých 62 rokoch. Od roku 1995 bol umiestnený v priestore päťhrannej veže Bojnického zámku. V roku 2013, presne 80 rokov po krádeži, sa dostal na pôvodné miesto - do kaplnky Bojnického zámku.
... z kopy "ničoho" hviezda alebo "veľký tresk" jedného lustra
Luster osvetľujúci Huňadyho sálu je skutočný unikát. Tento, cez pol tony vážiaci, drevený, vyrezávaný polychrómovaný poklad tvorí približne šesťsto dielcov.
Pôvodne nesúrodá kopa dielov, ktorá sa dostala do Bojníc v päťdesiatych rokoch minulého storočia musela byť reštaurovaná. Vyrezávalo sa z lipového dreva, bielilo sa, zlátilo sa a nakoniec sa luster rozžiaril a stal pomyselnou hviezdou Huňadyho sály.
PRÁVE TU ...
... sa po znovuotvorení prejdete vynovenou, rozšírenou prehliadkovou trasou a vďaka virtuálnej realite "spustíte časostroj."
Ako prezradila Petra Gordíková, kultúrno-propagačný manažér z Bojnického zámku: "Interaktívna multimediálna projekcia, prostredníctvom moderných technológií a s využitím archívneho obrazového materiálu porovnáva minulosť so súčasnosťou. Návštevníci sa tak budú môcť pozrieť na to, ako jednotlivé miesta v priebehu dlhých rokov zmenili svoju tvár."
Bojnický zámok je síce inšpirovaný šľachtickými sídlami Francúzska, skrýva však náš poklad. No a keď sa aktuálny pandemický život vráti do bežného, tak v Bojniciach nebudú potrebovať ani rozsvietiť ten majestátny luster, rozžiaria ho zvedaví turisti.
Pretože ako uzatvára Martin Huka, vedúci oddelenia múzejnej komunikácie, marketingu a služieb návštevníkom: "Široký úsmev a radosť v našich očiach, pri pohľade na prichádzajúcich návštevníkov povie úplne všetko. Naše privítanie bude srdečné a jednoznačné: 'Vitajte, chýbali ste nám, pretože zámok bez návštevníkov zíva prázdnotou a chýba mu život.'"
ilustračné foto: zámok Bojnice