„Naša radnica“ v Prahe. Slovenský dom udržuje vzájomné vzťahy žijúce v ľuďoch
Keď budete v stovežatej, v okolí Námestia Republiky, zamierte aj smerom k neďalekému Slovenskému domu a pozrite si jeho aktuálny program. Koncert či vernisáž, ktorú vám tu ponúkne "naša radnica" vám spestrí napríklad taký víkend v Prahe.
O tom, čo jedinečné prináša táto inštitúcia Slovákom aj Čechom a ako tu vnímajú spoločné vzťahy, krátko porozprával ten najpovolanejší. Tri otázky dostal priamo Vladimír Skalský, riaditeľ Slovenského domu v Prahe.
Ak by ste mali povedať, čo tvorí tú jedinečnú identitu Slovenského domu Prahe, čo by to bolo?
"V Čechách žije podľa kvalifikovaných odhadov 350 - 400 tisíc Slovákov. V samotnej Prahe vyše 100 tisíc. Tým pádom je Praha po Bratislave a Košiciach tretím najväčším slovenským mestom. Slovenský dom v Prahe je tak akousi jeho "radnicou". To by bola odpoveď vtipným, ale vo svojej podstate pravdivým bonmotom.
Vážnejšie by som povedal, že dom je vyústením snáh vzácnej skupiny ľudí, ktorým už od čias rozdelenia Česko-slovenska záležalo na udržaní a rozvíjaní vysokej úrovne vzájomných vzťahov, a ktorá vždy pracovala aj v prospech slovenskej menšiny v Česku. Už v minulosti prevádzkovala Slovensko-český ART klub v pražských Holešoviciach.
V roku 2013 Slovensko-český klub kúpil Slovenský dom v Prahe. S podporou oboch štátov a vďaka politickej dohode vtedajších prezidentov sa do roku 2014 priestory v krásnej budove z 19. storočia zrekonštruovali. Slovenský dom má tak sídlo v samom srdci mesta na Soukenickej ulici 3. V blízkosti je Námestie Republiky a symbolicky aj Most M. R. Štefánika."
Čo konkrétne môže v ponuke aktivít Slovenského domu v Prahe zaujať priamo Čechov? Čo majú očakávať, že Slovenský dom v Prahe do Čiech prinesie?
"Každý mesiac máme novú výstavu. Niekedy i dve, na každom podlaží galérie inú. Za mesiac zorganizujeme aj 15 – 20 ďalších akcií. Sú to koncerty, prezentácie kníh, autorské čítania, diskusie či divadelné predstavenia. Prinášame umenie zo Slovenska, ale navyše i to, ktoré vzniká vnútri slovenskej komunity v Česku.
Česi tvoria významnú časť publika. Dá sa vo všeobecnosti povedať, že každý má k Slovensku nejakú väzbu. Mal odtiaľ nejakého predka, pracoval tam, bol tam na vojne, má odtiaľ manželku či naopak dávnu lásku, ktorú pred manželkou tají. 😊 V prípade, že tomu tak nie je, tak starší u nás zaspomínajú aspoň na televízne pondelky, mladší nájdu obľúbenú kapelu. Mimoriadne navštevované sú naše folklórne akcie."
Ak by ste mali ako riaditeľ Slovenského domu v Prahe povedať, čo táto inštitúcia znamená pre česko-slovenské vzťahy, čím ich obohacuje a pod. ... čo by to bolo?
"Jednak tou šírkou kultúrnej ponuky, ktorú som spomenul. Na druhej strane, množstvu spolkov a inštitúcií, ktoré sa venujú slovenskej menšine či česko-slovenským vzťahom dávame priestor realizovať sa. V neposlednom rade, patríme medzi málo necenzurovaných priestorov, ktoré svojou otvorenou dramaturgiou pomáhajú udržať slobodu slova. V podstate vďaka projektom ako je Slovenský dom v Prahe sa dá stále povedať, že česko-slovenské vzťahy sú privilegované a ani politici im nedokážu uškodiť, lebo tá vzájomná náklonnosť vyrastá zdola, je prítomná v ľuďoch."
Keď už padlo slovo náklonnosť spomeňme aj dotyky. 😊 Reč by však v tomto prípade bola nie o tých skutočných, ale o mesačníku, ktorý pre Slovákov v Čechách vydáva Slovenský dom a nesú poetický názov Slovenské dotyky. Našincom v Českej republike prinášajú vždy aktuálne spojenie s rodnou krajinou.
Spojenie, ktoré vás však možno prekvapí tu máme na záver. Povedzme, že "perličkou" je, že Vladimír Skalský, ktorý kedysi manažérsky pôsobil v Slovensko-českom klube a dnes akčne vedie Slovenský dom, je prezidentom Slovenského centra PEN, predsedá Svetovému združeniu Slovákov v zahraničí a je viceprezidentom Slovensko-českej obchodnej komory a dokonca píše básne, neštudoval ani diplomaciu, ani literatúru, ani ekonómiu, ale teoretickú fyziku.
Ako v jednom z iných rozhovorov spomenul, je síce pravda, že vzhľadom na to, že už ako stredoškolák riešil rôzne matematické a fyzikálne olympiády by sa štúdium prírodných vied aj očakávalo, no zároveň sa však venoval aj písaniu. Sám tak priznal, že zrazu "sedel" na dvoch koňoch, ktorý ale každý bežal iným smerom a on sa musel rozhodnúť. Dodnes je však rád, že cez teóriu fyziky istým spôsobom nahliadol do fungovania sveta. A obrazne dopovedané slovensko-české vzťahy môžu byť dnes rovnako spokojné, že sa o ich fungovanie stará práve Vladimír Skalský a tím Slovenského domu v Prahe.
https://www.slovenskydomvprahe.cz/