Načúvajúca odvaha

Človek, ktorý skutočne počúva. Počúva napriek sluchovému hendikepu. Počuje tých, ktorí častokrát dobre alebo vôbec, nepočujú tých ostatných. V jej prípade bol takzvaný hlas srdca nielen frázou, ale skutočnou cestou, na ktorú sa už ako tínedžerka vydala. Jana Filipová vybudovala aktívne Krajské centrum nepočujúcich ANEPS, ktoré smelo nazvať jej dielom. Navyše sa vďaka nej stalo aj sídlom národnej Asociácie Nepočujúcich Slovenska (ANEPS). Keď sa povie nevidiaci, spojíme si ich s mestom Levoča. Keď sa povie nepočujúci, môžeme dať pomyselné rovná sa s mestom Žilina.

Zvykne sa hovoriť: "Musíš len nabrať odvahu. ...". Čo presne za touto vetou vidíš Ty?

"Keďže som od narodenia sluchovo postihnutá tá odvaha mi v bežnej škole, kde som bola integrovaná, chýbala. Potom na strednej škole, kde som bola medzi sluchovo postihnutými, som ten strach prekonala a zvýšilo sa mi sebavedomie. Odvaha rástla neuveriteľne rýchlo. Človek prechádza určitým obdobím, skúsenosťami či už v pracovnom alebo spoločenskom živote. Ja som sa v tomto smere pripojila ku komunite, ktorá mi naozaj dala veľa a som im za to vďačná. Možno som dospela skôr. Zistila som, že toto som 'ja' a toto je moje poslanie. Nepočujúcim pomáham od svojich 13. rokov."

Akúsi všeobecnú "naberačku" odvahy, ktorou by sme si jej každý načreli, by sme asi ťažko hľadali. Každý z nás je iný. Čo ju však zaručene - podľa Teba - dodá každému človeku?

"Robiť a konať tak, ako najlepšie vieme. Človek to musí naozaj chcieť. Dať do toho hlavne svoje skúsenosti, pocity a samozrejme aj nápady.Každý sme iný, áno, a práve preto nesmieme zabúdať aj na tých, ktorí sú tu medzi nami a sú predsa 'iní'".

Odvaha, to je "ingrediencia," ktorá dáva "chuť" úspechu, splneným snom, zážitkom, láske... Ak by si mala doplniť vetu: "Pustiť sa do vecí s odvahou znamená..." ... ako by pokračovala táto veta ďalej tvojimi slovami.

" ...pracovať pre rôzne komunity a mať otvorené dvere pre množstvo nových príležitosti.

...nebáť sa prekonávať prekážky aj keď nám spoločnosť niekedy nerozumie.

...robiť veci lepšími, tie, ktoré nás obohacujú a posúvajú neustále vpred."

Je niečo konkrétne, za čo vďačíte vo svojom živote práve odvahe?

"Určite svojej rodine, ale aj priateľom. Vyrastať ako integrované dieťa má svoje výhody, ale aj nevýhody. V ťažkých situáciách som si vždy vedela poradiť sama, a to ma naučilo nebáť sa. Posúvať sa vpred. Človeka ak niečo postaví na nohy a pomaličky to buduje, tak to potom je nielen o odvahe, ale aj o tom, že sme presvedčení, že to robíme dobre a pre ľudí, ktorí to potrebujú, no nie sú schopní si to zabezpečiť sami, lebo za to nemôžu."