Kaviarenská inšpirácia
Túto pestrosť pochopila aj Andrea Reichová. Dlhoročnú pracovnú stabilitu vymenila za poriadnu dávku odvahy a rozhodla sa "zažať" vlastný projekt.
Veta - Ideme na kávu? - môže znamenať teda aj... ideme na výstavu, na školenie či zrelaxovať pri cvičení. Jednoducho rôznorodosť chutí kávy spojila Andrea s rôznorodosťou ľudí, ktorí tu dostávajú priestor.
Príbeh súčasnej kaviarne s dramaturgiou Kafé Lampy ste začali "písať" ukončením jedného vlastného profesijného príbehu. Nový, úplne odlišný príbeh tak na začiatku nemal úplne "nalinajkované" strany. Musela jednoducho prísť inšpirácia a tá vo Vás pomyselne zažala súčasné Lampy. Ako na ten moment námetu s kaviarňou, kultúrou a umením v nej, živou komunitou spomínate s odstupom času dnes?
"Že to bola poriadna odvaha. S istotou ale viem, že takéto projekty sa nerodia s veľkou dávkou rozumu. LAMPY, coffee & club & culture je tvorivý projekt. No a tvorivosť je viac srdce, ako rozum. Musela som sa naučiť ísť často za hranice komfortu istoty. Niekedy si vravím, že som hlavou prerážala múr. Žiaden systém, len to, čo som vymyslela. Systém pokus - omyl. Niečo išlo s okamžitým úspechom, niektoré udalosti dali poriadne zabrať. V žiadnom prípade ale neľutujem. Čo je však najdôležitejšie, že bez rodiny by som to neustála.
Kaviareň nie je len káva, to je / sú aj... Ak by ste Vy Andrea Reichová, ako človek, žena, podnikateľka mali pokračovať v tejto vete, čím by ste v nej pokračovali?
"... to je socializovanie ľudí, spoznávanie osobností, odovzdávanie nevyčerpateľných možností nápadov na realizáciu. Veľa tých, ktorí k nám zájdu na kávu, neskôr u nás zrealizuje napríklad školenie či kultúrne podujatie. Ľudia sú jednoducho úžasní. Cítia sa u nás príjemne a my s nimi."
Osobne z Vás ide otvorenosť, ochota počúvať a prirodzenosť pri komunikácii od rozhovoru s top manažérom, cez umelca po svoj kolektív. Ktoré vlastnosti podľa Vás boli a sú pre Vás tie najdôležitejšie pri Vašej práci?
Milujem rozhovory s ľuďmi. Niekedy si neviem strážiť čas. Bežím po schodoch na stretnutie a pristavím sa pri cudzích ľuďoch vchádzajúcich k nám. Vôbec nie je podstatné či to je dieťa, mamina, tatino, babina s dedom, manažér, či umelec. Ani by ste neverili, ako sa tieto svety prepájajú. Manažéri tvoria a maľujú, aby prečistili hlavu a dušu. Maminy na materskej sú skryté manažérky na home office. Pravda je, že sa mi darí vycítiť potrebu manažérov, preto sú u nás vítaní v priestoroch VIP salóniku. Tam je pokojné ticho, steny plné umenia, a práve to často potrebujú. Iní hľadajú možnosť nadviazať komunikáciu, podeliť sa o veľa inšpiratívnych tém. Moji úžasní kolegovia sú v tomto nenahraditeľní. Sú to oni, ktorí budujú vzťahy s našimi klientmi.
Lampy nám asociujú svetlo, možno lepšie videnie niečoho, možno svojím spôsobom teplo. Čo je pre Vás tým akýmsi svetlom, teplom, prípadne na čo by ste rada predsa len videla lepšie v rámci svojej každodennej práce pre kaviareň, podnikanie a vzťahy, ktoré takto budujete?
"Náš priestor som si zamilovala na prvý pohľad aj keď bol situovaný na prvom poschodí. Posledné udalosti súvisiace s opatreniami a pandémiou COVID-19 nám okrem ťažkých dní, ukázali aj nové svetlo nádeje. Rozhodli sme sa dobudovať priestor veľkého schodiska, tak, aby nás od ľudí už nič nedelilo. Vnútorne cítim naplnenie. Sme v spojení s ľuďmi od momentu ako k nám vstúpia. To im aj nám doteraz veľmi chýbalo."