Inšpirácia úsmevom (a nádejou)
O živosť a smiech sa ich síce snaží obrať choroba, no spoločne s nemocničnými parťákmi vedia, že s naordinovaným úsmevom sú vždy o pomyselný krok pred ňou. Pravidelne ho na oddeleniach "predpisuje" aj Klub detskej nádeje (KDN). Lebo radosť detí z hry a spoločne stráveného času je rovnako úžasná či ste na detskom ihrisku alebo v nemocničnej izbe. Svoje o tom vie aj Michal Kmeť, koordinátor KDN-ka.
Choroba často poprehadzuje hodnoty. Niekedy nám doslova vystavia "vlastný slovenský rozhlas" obrátenej pyramídy. Tak či onak základným "stavebným materiálom" by mal byť vždy úsmev. Ten detský je ešte o niečo silnejší, no v nemocnici sa mu darí predsa len o niečo horšie. A preto ho dobrovoľníci z Klubu detskej nádeje prinášajú priamo na oddelenia.
KDN-ko, to je vo svojej podstate nádej, že ani v nemocniciach deti nemusia stratiť svoju úprimnú detskú radosť. Že hoci si ju nemôžu vychutnávať vonku, s rovesníkmi - príde táto radosť, hra a bezstarostnosť doslova na chvíľu za nimi. Ak by mala vyjadriť podstatu práce KDN-ka, priamo Vaša osobná skúsenosť, čo by tá povedala?
Oddelenie detskej hematológie a onkológie v Bratislave navštevujem už niekoľko rokov a zažil som tam mnoho príbehov. Vyberiem z nich jeden, na ktorý spomínam veľmi rád.
Bola to klasická návšteva na oddelení. Najskôr som pochodil po všetkých izbách a pozvolával všetky deti do herne. V ten večer sa išli hrať tuším tri deti a boli sme tam dvaja dobrovoľníci. Vybrali sme teda kartovú hru pre viacerých hráčov. Jedno z detí bol chlapec tmavšej pleti z juhu Slovenska. Po slovensky vedel len veľmi málo a čítať vôbec. Navrhol som preto jednoduché riešenie. Budeme hrať spolu, ako jeden hráč. Ja budem čítať pokyny na kartách a rukami nohami naznačím, čo je potrebné urobiť.
Podstatou hry bolo škodiť svojim súperom. Dávať si navzájom rôzne zákerné úlohy. Napríklad stáť pri hre na jednej nohe, hrať iba jednou rukou, vydávať zvieracie zvuky, zákaz hovoriť a podobne. Samozrejme bola to veľká zábava, pretože, ako sa hovorí škodoradosť je najväčšia radosť. Približne v polovici hry si môj malý spoluhráč položil svoju ruku na moju. Bolo to síce malé gesto, ale pre mňa veľmi dôležité. Vedel som, že mi dôveruje, a že sme v tom spolu. Bolo jedno, kto je zdravý, a kto chorý. Kto má koľko rokov, akú má farbu pleti. Či ovláda slovenčinu alebo nie. V ten večer sme boli parťáci, ktorí chcú vyhrať hru.
Práca s deťmi so zdravotnými problémami sa nám zrejme spojí aj s vyššou mierou vlastnej empatie či asertivity. Je tomu skutočne tak alebo Vás ako človeka táto práca naučila niečo úplne iného?
Práca s deťmi so zdravotnými problémami obohacuje v každom smere. Umožní človeku zamyslieť sa nad zmyslom života, spoločnosti ako takej a ľudských potrebách. Napríklad o potrebe vyššie spomínanej empatie, opory, smiechu, ľudskej prítomnosti. Človek sa tiež naučí pokore a vďačnosti. Viac si váži zdravie a určite prehodnotí svoje životné priority.
Taktiež som tam nadobudol presvedčenie, že materiálne veci nikdy nebudú také dôležité, ako kvalitné vzťahy a venovaný čas.
Deti sú síce zraniteľné, no sú to veľkí bojovníci a častokrát to dokazujú aj pri zvládaní choroby. S čím pri svojej práci možno Vy tak pomyselne každý deň bojujete? Čo je možno tou najsilnejšou emóciou, ktorú v sebe neustále máte, neustále nanovo spracovávate?
Nedá sa povedať, že by som pri tom s niečím bojoval. Najsilnejšou emóciou je pre mňa dobrý pocit z dobrovoľníctva. Že viem niekomu zlepšiť deň svojou prítomnosťou. Že viem nezištne pomôcť a rozdávať dobro tam, kde je to veľmi potrebné.
V rámci tej nádeje, ktorú v sebe KDN-ko nesie, ak by ste mali "vašim deťom" tlmočiť nejaký jednoznačný odkaz, niečo čo chcete, aby vedeli a možno to tak často nepočujú, čo by to bolo? Jednoducho, ak by ste im mali zanechať nejakú "živú myšlienku," čo by ste im odkázali?
Naše hlavné motto hovorí, že úsmev patrí všetkým. Úsmev je čarovný a nesmierne potrebný v tých dobrých, aj v tých horších chvíľach. Preto ním nešetrime.
Rád by som teda nielen 'našim deťom' odkázal, že s úsmevom ide všetko ľahšie. Nech sa nikdy neprestanú smiať. Ja osobne, a aj všetci v KDN, sa budeme snažiť priniesť úsmev všade, kde je potrebný.