Harmonická odvaha

Profesijná cesta vyštudovanej psychologičky na Karlovej univerzite v Prahe sa už od začiatku javila ako forma poslania. Soňa Holúbková sa venovala vždy pomoci. Pomoci v rôznych poradniach, pomoci zdravotne postihnutým či sociálne vylúčeným.

Neskôr sa stala predsedníčkou správnej rady známej žilinskej nadácie Krajina Harmónia. Rovnako tu patrili jej skúsenosti sociálnej práci s hendikepovanými a znevýhodnenými. Festival Jašidielňa, kde aj tí, ktorým život skomplikovalo postihnutie prezentovali svoju kreativitu a fantáziu, sa stal doslova žilinskou značkou. Jej úsilie podporilo i mesto a Agentúra podporovaných služieb dnes rieši nielen otázku bývania pre zdravotne znevýhodnených, ale pomáha im aj s prácou.

Po Slovenke roka v roku 2013, sa len minulý Soňa Holúbková stala laureátkou aj prestížneho ocenenia občianskej statočnosti - Biela vrana. Ona sama "rozpestrela" krídla nad tými, ktorým to v niečom neladí a snaží sa aby aj u nich nastala aká taká harmónia.

Zvykne sa hovoriť: "Musíš len nabrať odvahu. ...". Čo presne za touto vetou vidíte Vy?

"Pre mňa nabrať odvahu znamená odložiť strach a obavy, ktoré nás môžu zastaviť pred nejakou činnosťou, ktorá je mimo našej bezpečnej zóny. Preto potrebujeme načrieť hlbšie. Oprieť sa o svoje silné stránky či dary, aby sme mohli konať inak, ako sme obyčajne zvyknutý. A len tak môžeme objaviť nové riešenia nových situácií."

Akúsi všeobecnú "naberačku" odvahy, ktorou by sme si jej každý načreli, by sme asi ťažko hľadali. Každý z nás je iný. Čo ju však zaručene - podľa Vás - dodá každému človeku?

"Určite je to skúsenosť, ktorú získavame ako dieťa.

Určite je to dôvera blízkych ľudí, ktorí nám veria.

Určite pomáhajú primerané príležitosti."

Odvaha, to je "ingrediencia," ktorá dáva "chuť" úspechu, splneným snom, zážitkom, láske... Ak by ste mali doplniť vetu: "Pustiť sa do vecí s odvahou znamená ..." ... ako by pokračovala táto veta ďalej vašimi slovami.

"..., že so záujmom pozorujem aj úplne nové javy, ktoré ma zaujímajú a rozširujem si skúsenosti s nimi,

..., že hľadám nové riešenia a neopakujem len dobre známe a zabehané spôsoby,

..., že sa nechám osloviť, pozvať a vstupujem aj do neznámych oblasti s rešpektom a úžasom."

Je niečo konkrétne, za čo vďačíte vo svojom živote práve odvahe?

"Predpokladám, že čiastočne za to môže moje postavenie prvej sestry, keď som prešľapávala cestu pre svoje ďalšie tri sestry. Pomáhala som mame zvládnuť starostlivosť o domácnosť od útleho veku. Naučila som sa to robiť s radosťou.

Čiastočne za to môže moja zvedavosť, ktorá ma posúva od vecí známych k neznámym. Prináša mi mnohé otázky, na ktoré hľadám odpovede v sebe aj vo svete.

A určite za to môže aj moje vyrovnanie sa so skutočnosťou, že nie som nesmrteľná. Celý život je prípravou na koniec, a aj ten môže byť zázračným momentom premeny. To ma naučilo svoj strach spoznávať. Pozrieť mu do tváre, Zistiť, čo ma chce naučiť."