Film Duchoň: Zaostruje na umelca (nie) jedným objektívom?

Vždy "Šiel, šiel" ako bohém. Skôr hudba než jeho manželka "od neho počula:" "... ty si život môj" a "S úsmevom", častokrát však vďaka nejakému tomu poháriku, sa snažil zvládnuť všetko to, čo mu osud umelca nadelil. Karol Duchoň mal nadelený predovšetkým talent a o ňom je i nie je aktuálny kinohit Duchoň. Kde zaostruje objektív režisér Peter Bebjak? Na speváka, alkoholika, manžela?

Dá sa povedať, že Bebjak vo filme neodníma Duchoňovi žiadnu z jeho základných čŕt, podľa ktorých bol slovenský Tom Jones známy. Vo filme spieva, miluje i pije.

Ak sa zameriame na spev, tak vo filme Karol Duchoň skutočne spieva, a to vďaka výnimočnému výkonu hlavného protagonistu Vladimíra Plevčíka. Naozajstným hlasom tu znie nielen "Mám ťa rád" alebo "V slovenských dolinách." Výber skladieb a ich interpretáciu si divák vychutná. Na jednej strane ide o dobrú dobovú retro párty, na strane druhej, pri určitom pohľade na hudbu, spev či tanec, spozorovať aj určitý súčasný "vibe."

Karol Duchoň bol milovník. Miloval nielen hudbu, ženy, manželku, dcéru, ale aj bohémsky spôsob života. Tento akcent je vo filme zreteľný. Duchoň tu žije nočný život, dlhuje aj vracia peniaze, zúčastní sa párty s Karlom Gottom. To chce od neho ako umelca, aby išli na sto percent nielen jeho sluch, hlasivky, ale i srdce, a ako je známe v jeho prípade aj pečeň.

To, že si Duchoň pri akejkoľvek príležitosti rád potykal nie iba s parťákom z brandže, ale aj panákom vodky, whisky či rumu, sa pri jeho osobnosti skloňuje s takou ľahkosťou, že rovnako ľahko sa tento fakt stal ústrednou témou Bebjakovho filmu. Ako smutno smiešne znejú vo filme Karolove slová, o tom, že prišlo k najhoršiemu a musí presedlať na víno. Áno, aj s takýmto prístupom zrejme nie jednému svojmu kolegovi líčil skutočný Duchoň svoje ešte skutočnejšie zdravotné problémy. Nezodpovedný, vtipný alebo oboje?

U každého diváka zanechá tento film iné otázky. Fanúšikovia sa budú pýtať, prečo toľko alkoholu, a či to nie je na úkor jeho hudobného odkazu. Niekto sa možno opýta, čo mohol "odkázať" vtedajšiemu režimu a prečo to neurobil. Inému príde na um napríklad úplne praktická otázka, že ako vlastne ako umelec fungoval, keď toľko pil a mnoho ďalších otázok, v závislosti od toho, aký pohľad si divák zvolí. V podstate nie možno tak na Karola Duchoňa, ale na niektorý z Bebjakových objektívov, ktorými spoločne s ďalšími tvorcami, na Karola zaostrili.

A na záver ešte jedna otázka. Pozorný divák si už v úvode filmu uvedomí jeden dôležitý fakt, že lásku k hudbe si Karol Duchoň udržal i napriek tomu, že kariéra umelca výrazne "ležala v žalúdku" jeho otcovi. Nemohlo to ponižovanie, dokonca bitka, byť natoľko silným zážitkom, že niekde v hĺbke jeho vnútra zostali ranou až do dospelosti?