Dva pohľady... a v každom aj kúsok čitateľa

Nech to znie akokoľvek nadnesene, pre obe je práca s textom a písanie niečo tak prirodzené ako dýchanie. Skúsenosti a rôznorodosť práce, ktorej sa venovali v rámci svojej profesie ich doslova vybrúsili do tých najkvalitnejších kontúr. A dnes už ani jedna nepremýšľa, o čom by ešte chcela alebo čo by ešte chcela napísať. Píšu najmä pre čitateľa a s vlastným autentickým uhlom pohľadu. A aký je teda ten pohľad Sabíny Zavarskej, aktuálne šéfredaktorky Môjdom, magazínu o interiérovom dizajne, ktorá má skúsenosti aj s tvorbou kníh a Barbory Šťastnej, známej českej autorky kníh, ale aj žurnalistky?

Hovorí sa, že slová majú silu. Majú?

Sabína Zavarská:

"Neexistuje nič silnejšie ako slová. Jedine silná myšlienka. Aj tá však bez toho, aby sme ju vyslovili alebo napísali stráca na intenzite. Slovami môžete potešiť, posilniť, povzbudiť, zaujať, motivovať k cieľu, aký chcete dosiahnuť, ale aj ublížiť, zdeptať či dokonca šikanovať. Poznáte niečo iné, čo má túto silu? Z tohto dôvodu by každý z nás mal vedieť správne narábať so slovami. Aspoň do tej miery, aby neublížil nikomu inému."

Barbora Šťastná:

"Bezpochyby ano. Slova jsou zvukovým nebo psaným vyjádřením našich myšlenek i emocí, nástrojem porozumění. Skrze slova se propojujeme se svým okolím. Slova nás motivují k činům a v některých případech slova a činy splývají: žádost o ruku, vyhlášení války, kupní smlouva. To všechnou jsou slova, která zároveň jsou skutkem."

Písanie textu je formovanie. Formuje sa koncept, formujú sa myšlienky. Ako "formujete" Vy?

Sabína Zavarská:

"Základom textu, ktorý zaujme je dobrá myšlienka. Tá by mala zahŕňať všetko, čo potrebujete do textu dať. Iné je to pri písaní reklamných textov a PR článkov, iné ak píšete cestopis, reportáž, praktický článok o radách pre širokú verejnosť a úplne iné, keď si píšete pre seba. Podľa toho tiež myšlienku formujete do finálnej podoby. Každý novinársky žáner má svoje pravidlá a odlišnosti. Samozrejme po rokoch či desaťročiach skúseností nepotrebujete nad formou špekulovať ani vopred si písať osnovu."

Barbora Šťastná:

"Když píšu článek pro časopis, nejprve si nashromáždím veškerý materiál, který k danému tématu má. Pak se z něj snažím poskládat jakýsi příběh, který čtenáře nejprve uvede do "děje" a potom mu vyloží, co mám na srdci.

Při psaní beletrie mám někdy pocit, že sestrojuji jakýsi orloj nebo mechanickou hračku, kde všechna kolečka do sebe musejí zapadat, ale navenek to zároveň má působit organicky, že tam žádná "ozubená kolečka" nejsou."

Objektívny, subjektívny pohľad. Aj to často počujeme po prečítaní si článku, knihy. "Akými očami" hľadíte pri písaní na veci práve Vy?

Sabína Zavarská:

"To vyplýva opäť z funkcie článku. Má slúžiť ako rada čitateľom? V tom prípade sa musíte pozerať už pri písaní článku očami najrôznejších typov čitateľov, aby každý našiel v texte niečo svoje. Musíte sa stať čitateľmi, ktorí hľadajú zaujímavosť, inšpiráciu či pomoc a odpovedať im na všetky otázky, ktoré im môžu na napadnúť. V reportážach, editoriáloch je naopak dôležitý aj subjektívny postoj. Nemal by však úplne zamedziť možnosti, aby si čitateľ vytvoril vlastný úsudok. Vždy je teda dôležitá miera. Kvalitný text musí nechať priestor na voľbu či úvahu čitateľa. Inak sa bude cítiť obmedzovaný alebo do niečoho nútený. Čo rozhodne nemá dobrý efekt."

Barbora Šťastná:

"Samozřejmě svýma vlastníma očima.😊 Svým subjektivním pohledem. Při psaní beletrie se zároveň snažím dívat na příběh očima jednotlivých postav, ale vzhledem k tomu, že vznikly v mojí hlavě, je to opět svým způsobem můj pohled."

Svoju prácu redaktora / spisovateľa vnímate ako...

Sabína Zavarská:

"Znie to síce ako fráza, ale je to pre mňa poslanie, v ktorom sa zdokonaľujem prakticky od detstva. Vždy ma bavilo prinášať ľuďom informácie, ktoré by ich mohli zaujímať, ktoré nevedia. V rámci svojho pracovného pôsobenia mám za sebou veľa rôznych tém, žánrov, formátov, skúseností z tlačených, tak internetových médií. Dnes sa naplno venujem časopisu Môjdom, Snažím sa tu zúročiť všetky poznatky a posunúť ho ešte bližšie k čitateľovi. Nielen z hľadiska dizajnu, ale tiež ako pomocníka pri riešení rôznych problémov či situácii."

Barbora Šťastná:

"Psaní beletrie vnímám jako radost, hobby, které dokáže být značně pohlcující. Je zvláštní v tom, že vyžaduje spoustu času o samotě, což mi vyhovuje, ale ve svém důsledku přináší propojení s jinými lidmi.

Práci redaktorky, editorky, které se taky věnuju, vnímám jako zdroj obživy a také nový impulsů zvenčí. Protože kdybych jen psala knihy, stále bych trávila čas jenom ve své hlavě a myslím, že poměrně rychle bych vyhořela."

Čo alebo o čom by ste raz chceli písať?

Sabína Zavarská:

"Takúto otázku som si asi nikdy nepoložila. Píšem to, čo je potrebné pre čitateľov z hľadiska koncepcie časopisu. Dnes nie je čas písať si a ukladať si to do zásuvky alebo spisovať múdrosti." 😊

Barbora Šťastná:

"Letos mi bude padesát let, takže už nepřemýšlím tímto způsobem, co nebo o čem bych 'jednou' chtěla psát. To, co chci dělat, dělám teď. 'Jednou' v budoucnosti už k tomu nemusí být čas ani příležitost."

Kreatívne profesie majú aj určité vzory. Herci nejaké tie legendy? Speváci kapelu, čo vypredala najväčší štadión... a čo Vy ako redaktor / spisovateľ?

Sabína Zavarská:

"Nemám vzor a asi to ani nie je možné. Práca s textom je na to veľmi širokospektrálna. Môžete mať ako vzor napríklad dobrého fejtonistu alebo reportéra, ale keď robíte širokú škálu žánrov alebo vediete časopis, posúva sa do to inej roviny. Snažím sa stále zdokonaľovať. Na žurnalistike ma baví fakt, že neustále sa učím nové veci a teším sa z pozitívnych reakcií čitateľov. Dnes, v čase, keď sa hovorí všade o umelej inteligencii je čoraz dôležitejšie do textov vkladať vlastné poznatky, skúsenosti, emócie, rozprávať sa s čitateľom a čítať jeho myšlienky. Byť empatický. Toto umelá inteligencia nikdy nedokáže."

Barbora Šťastná: