Dobré správy

"Vitajte v našej 'ej-áj ejdž-ár' aplikácii. Aktuálne nás čaká štyridsaťpäť minút spoločnej komunikácie, ktorá vás môže posunúť na vaše nové pracovné miesto." Objavilo sa Zuzane            na obrazovke notebooku, na ktorom plánovala zahájiť úspešnú kariéru online asistentky. Povedala si, veď keď neskúsi, nebude vedieť. Po značných rokoch praxe túžila, ako sa zvykne hovoriť, po novom začiatku. No a nikdy neviete k akým výšinám vás odrazí aj taká pozícia online asistentky. Všetko malo začať netradičným pohovorom prostredníctvom chatu.

Zuzi si za "Bajkonur," z ktorého odštartuje jej ďalšia kariéra zvolila na priestor minimalistickú,        no na atmosféru bohatú kaviarničku Cocovanka. Zvykla sem chodiť s kamarátkou na letný espresso tonic a zimné varené víno. Tentokrát si tu však prišla "objednať" zmenu v práci.

V chladný februárový deň ju hrial len pocit, že tú prácu má takmer istú. Dá sa povedať,               že o výbere "ej-áj ejdž-ár" aplikácie ani nepochybovala. Vedela jednoducho, že o takúto pozíciu môže mať záujem maximálne tak absolvent gymnázia, ktorého nevzali na výšku, čo má ona      so svojím inžinierskym diplomom a odpracovanými rokmi určite naviac. Prípadne to môže zaujať predavačku z vietnamského bistra na Václaváku, ktorá sa ale ešte musí doučiť jazyk, na to,      aby jej práve túto pozíciu prebrala. Mala to teda takmer isté.Určite aspoň podľa svojej intuície.

U koho jej ale intuícia nefungovala vôbec bol Lukáš. Stretla sa s ním počas jednej krátkej stáže. Nerozumela ani sebe, ani jemu. Seba nespoznávala kvôli zvláštnemu spojeniu, ktoré sa ale nedalo nazvať "chémiou". Hoci ten jeho úsmev jej predsa len niečo "hovoril".

No a jeho nespoznávala pre tie zvláštne správy bez slov plné emotikonov. Veď pri bežnej komunikácii tvárou v tvár bol jednoznačný a výstižný. Načo tie emotikony?

Aj aktuálne jej poslal dve slniečka a štvorlístok. Však fajn, šťastie sa mi na pohovor hodí. Vysvetlila si správu po svojom a išla "po svojom".

Presnejšie, pustila sa do online komunikácie s umelou inteligenciou, ktorá mala rozhodnúť či tú prácu asistentky získa ona, alebo to bude tá čerstvá maturantka, ktorá možno práve teraz sedí    v inej kaviarni.

Textová správa jej však oznámila, že pre technické problémy sa spoločne "vidia" o tridsať minút. Skutočne technika? Súčasť pohovoru, ktorá mala otestovať jej reakciu? Zuzana aktívne na správu zareagovala.

Keďže mala čas, na chvíľu sa nechala uniesť priestorom.

Boho Cocovanka je bohatá aj na podnety. Dnes jej to maximálne vyhovovalo. Zo všetkého cítila akúsi energiu. Luster jej s prižmúrením očí pripomenul vodopád v exotike. Dve retro kreslá        pri okne ju vrátili do bytu k jej milovanej babičke. Makramé na stene na apartmán, kde strávila minulý rok dovolenkový týždeň.

Z príjemných pocitov ju na chvíľu "vytrhla" dvojica, ktorá aktuálne vošla ruka v ruke.                     Zo vzájomných pohľadov bolo jasné, že v očiach toho druhého asi nesledujú aktuálne správy  na spravodajskej televízii, ale že tam práve "beží" dokonalá telenovela.

Spomenula si na nedávne zoznámenie sa s Petrom. Letmé stretnutie na jednej oslave u nej plynule prešlo do úplne jasného zamilovania sa, horšieho ako láska nejakej pätnástky.              Ok, možno ho nepovažovala hneď za pána božského, ale minimálne prototyp toho dokonalého.

"Vážení účastníci pohovoru, problémy s technikou sme vyriešili. Môžeme začať hovoriť o tom, prečo práve vy," ukázalo sa aktuálne Zuzane na obrazovke. Ukončilo to jej vlastný romantický film, ktorého scenár práve písala vo svojej hlave. Hoci musela uznať, že takú "nutellu" nevidela ešte ani u Rosamunde Pilcher.

Pri pohovore sústredila všetku svoju energiu na štylizáciu odpovedí. Chcela byť rýchla,              no zároveň reagovať lepšie ako vysokoškolák na prvej skúške. Zdá sa, že sa jej to aj celkom darilo. Viac a viac ju to utvrdilo v tom, že od nového mesiaca má prácu.

Po online vybavení fiktívnej reklamácie, argumentácii na rovnako vyfabulované záverečné hodnotenie od vedenia či "akože" návrhu e-mailu pre nového klienta, ju čakalo ešte niekoľko otázok na možnosti profesijného rozvoja a mala hotovo.

"Nech sa páči vaše kapučíno," ozvalo sa pri jej stole a ju omámila krásna vôňa kávy a mliečnej peny. Chcela si ten čas maximálne vychutnať. Myšlienky ju však stále vrátili k otázke či bude ako online asistentka riešiť spoločne so zákazníkovou reklamáciou aj jeho frustrácie, alebo bude raz plánovať ďakovnú reč, pretože na teambuildingu idú oceniť "agiliťáka", nie oprava, "produkťáka" roka, ktorého jej mimochodom "priznali" nie preto, že bola najzanietenejším nováčikom,            ale že skutočne dala do svojej pozície kus svojho ja.

Ten by však rada ponúkla nielen nejakej inštitúcii, ale i mužovi, ktorý by za to stál. Je to Lukáš? Je to Peter? Je to niekto úplne iný? Veštiť z kávovej usadeniny nevie, na horoskopy neverí, takže nezostáva nič iné, len nechať pretláčať sa myšlienky s emóciami a sledovať tento zápas,              v ktorom ale nakoniec bude ona rozhodcom.

Lukáša sa môže spýtať, v ktorej sérii emoji je "ohníček", ale pri pohľade do jej očí by ich asi nevidel. Je to zlatíčko, ale stačí to?

No o Petrove ramená by sa chcela oprieť či má desaťcentimetrové "štekle", alebo baleríny. Jednoducho vidí v ňom osobného strážcu aj Christiana Greya v jednom. Hľadá ale práve to?

"No vidíš, ja som vedela, že budeš hviezdiť, ty hviezda. Počuj, stále si v tej Cocovanke?" číta Zuzana správu od kamošky, ktorej referovala práve ukončený pohovor. "Áno, ešte som. Nemôžem sa odlepiť od stoličky. O chvíľu ma ale od nej odlepí môj močový mechúr.

Pri pohovore som popíjala pollitrový čaj a teraz chlípem veľké kapučíno," odpísala Veronike, ktorá medzitým už písala ďalšiu správu. "Môžeš ma tam počkať? Tak do polhodiny som tam.

Mala som nejaké vybavovačky, ale napadlo mi, že keď si v meste, tak si dajme malé rande." Zuzka sa potešením pomrvila a odpísala, že samozrejme počká.

Polhodka prešla a Veronika sa objavila vo svojom výraznom zelenom kabáte a už od dverí          si chcela objednávať niečo na rozmrznutie rúk.

"No čau, ako ten pohovor? Bola si najlepšia?" spustila Veronika a už mávala na čašníčku                s prosbou o spásonosnú horúcu čokoládu.

"Ale áno, pohovor bol, fajn, len..." "Čo len?" "No, prišla mi iná pozvánka?" "Nepreháňaj, na rande?"

"Dostala som pozvánku do tej startupovej firmy, čo som ti tak ospevovala. Možno budem ich produkťáčkou." "To je skvelé, to si vždy chcela, tak čo tu teraz nejasáš?" "No veď ešte nemám nad čím. Idem len na pohovor." "Na pohovor, ktorým všetko len začína. Na pohovor, ktorým nezačneš kariéru, ty ním začneš žiť svoj sen."

To bola presne Veronika. Tá jej pozitivita bola vždy veľmi trefná. "Mne sa na rozdiel od teba, z tej brutálnej firmy, čo rieši umelú inteligenciu a hľadajú aj inteligentnú office asistentku - čiže mňa - neozvali vôbec.

"Dívaš sa ale na najnervóznejšieho človeka minimálne v tejto kaviarni. Prišiel mi oficiálny list,    kde bude odpoveď či vidíš pred sebou budúcu doktorku ekonómie, či ma prijímajú na to doktorandské, o ktorom som stále uvažovala."

Veronika ten list krčila v pravej ruke. Chcela si ho prečítať práve so Zuzanou, dokým jej pot          v zovretej dlani doslova nerozmočí jeho všetky písmená. "No tak poď na to," akčne ju vyzvala Zuzana k otvoreniu obálky, ale napätejšia bola viac než ona.

"Tak je to tááám, som prijatááá," zajasala na celú Cocovanku, pričom bezdôvodný úsmev vyčarila aj okolitým stolom.

Dôvod na radosť mali obe a tešili sa, ako tínedžerky v posledných "násť" rokoch, keď zistia,         že už to bude len lepšie a aknecolor čochvíľa nebudú potrebovať. Ešte stále však nezistili,          že ho vymenia za kolagén. S Veronikou to patrične aj "oslávili." Ku káve každej pribudol koláč.

Po prebratí všetkých týchto, pre ne hviezdnych úspechov, pokračovali v klasickej babskej debate, ktorá začala veľmi nevinne, Verčinou otázkou.ozaj, čo ten Lukáš? Už sa naučil aj nejaké písmená?" Zuzana prezradila, že s písmenkami má síce stále problém, ale rozšíril svoj repertoár emotikonov. "Dnes som napríklad dostala aj slniečko, čo doteraz v jeho bohatej slovnej, teda skôr emoji zásobe, nebolo."

Zároveň sa neudržala a hneď jej prezradila, že "v hre" je aj istý Peter. Že ten nejaké tie slová pozná, ale že by jej vôbec nevadilo, keby sa prejavil aj bez slov. "Kto to je?" začala Veronika sondovať. Zuzana jej ale nemala čo prezradiť. Stretli sa na kamarátkinej oslave, prehodili pár slov, pár pohľadov a vymenili si telefónne čísla.

"Dobre, ale tak aspoň vieš, ako sa volá. Ukáž Facebook." Otvorila jeho profil a Veronika spustila. "Jéeej, veď to je môj sused, čo mi vždy 'vyfúkne' výťah. Stále ho totiž stretnem s bicyklom,           a tak vždy obetujem svoje nohy a idem radšej po schodoch, nech sa do toho výťahu zmestí."

"Fakt? Ty ho poznáš?" "Kamoši akože úplne nie sme, ale pozná sa s mojím bratrancom.            Pred tromi rokmi zorganizoval chatu. Tam sme trochu debatili. Potom som raz s ním riešila nejaký kontakt na makléra a aktuálne mu prepúšťam to miesto vo výťahu," zhrnula Verča rýchlosťou Pendolina a pokračovala otázkami na Zuzanu.

"Boli ste už na káve? Na večeri? Či nebodaj padla iná pozvánka?" "No stretli sme sa ešte raz.  Bola to ale náhoda. On na niekoho čakal, tak navrhol, že či chvíľu nepodebatíme." "A odvtedy čo? Píšete si? Voláte si?" "Vymeníme sem-tam nejakú správu. Nič konkrétne.

Nezdá sa mi, že by nejako vyhľadával spoločný kontakt. Taká skoro kamošská úroveň.             "Ako sa hovorí, kamarád taky rád," opäť si vŕtla Veronika.

"Tak moja ideme do toho. Popýtam sa bratranca čo je ten samozvaný Sagan zač a budem si všímať či namiesto toho bicykla náhodou neprepúšťam miesto aj nejakej slečne." Verča mala svoj dokonalý plán, ako preklepnúť skoro pána dokonalého. Zuzi síce neprotestovala, ale ani neplánovala, kedy si dá prvý telefonát so svadobnou manažérkou.

Bavili sa ešte na kadejakých nápadoch, ako bude prebiehať akcia, tentokrát nie "produkťák"      ale "lásky parťák" a pomaly sa poberali z útulnej Cocovanky.

"Počkaj," zastavila sa Zuzana a klikla na novú správu z gmailu.

"Radi by sme vám oznámili, že po dnešnom online pohovore sme vás zaradili do druhého kola realizovaného prostredníctvom osobného stretnutia."

"No vidíš, máš to isté. Hovorím ti, isto to vyjde aj s Petrom," s veľkým odhodlaním uzatvorila Veronika, kým zatvorili dvere na kaviarni.

To však ešte Zuzi nevedela, akú správu jej do Messengeru práve poslal Peter.