Ako ríbezle „porazili“ hrozno

Devín. Miesto kde sa stretáva Dunaj s Moravou. Miesto, kde sa písali zaujímavé príbehy našej histórie. Ale k Devínu patrí aj sladký, voňavý a hlavne originálny ríbezlák. Ako ríbezle "porazili" hrozno?

Výhodná poloha a klíma vždy robili z Devína výbornú lokalitu na pestovanie viniča, ale aj marhúľ či ríbezlí. Tunajšiu kvalitu ovocia či vína poznali najmä vo Viedni. No keď v druhej polovici 19. storočia napadol a zničil vinohrady škodca, bolo treba vysadiť vinohrady nanovo. Ak sa miestni obyvatelia naďalej chceli venovať vinohradníctvu, museli začať takpovediac od začiatku.

Keďže s ríbezľami bolo menej práce a peniaze prichádzali rýchlejšie, rozhodli sa Devínčania vysadiť menej nových vinohradov a rozšíriť ríbezľové sady.

Po prvej svetovej vojne, zániku Rakúsko-Uhorska a vzniku nových štátov sa však zatvorili hranice a s tým aj obchod s rakúskymi susedmi. Pre svoje ríbezle stratili Devínčania trh a spracovávali ich len v malom.

Odvaha priniesla "ovocie"

Devínčan Alois Sonntag si však v roku 1921 povedal, že pôjde na to opačne a problém s nadbytkom ríbezlí zmení na výhodu. Rozhodol sa vyrábať ríbezľové víno ako oficiálny produkt. Keďže oficiálne a akceptované bolo víno z hrozna, bola táto myšlienka dosť odvážna a riskantná. Odvaha priniesla svoje ovocie doslova a ríbezlák sa stal akceptovaným konkurentom hroznovému vínu.

Kolektívny duch pomohol k zániku

Ríbezľové víno sa stalo regionálnou špecialitou a fenoménom. Aj obrovskú ročnú produkciu vína však strhla so sebou vlna znárodňovania a Sonntagovcom nezostalo "ani deci." Z Devína boli vyhnaní.

Vo výrobe ríbezláku pokračovalo Devínske roľnícke družstvo. Vďaka viecham na Obchodnej či v Karlovej Vsi zostal "ríbezlák" lokálnou tradíciou aj po 1989. Avšak v roku 1996 sa družstvo rozhodlo skončiť s výrobou vína a klasický devínsky ríbezlák v podstate zaniká.

Ríbezlákový reštart: Prvoradé bolo zachovať tradíciu, nie robiť biznis

Tradičný devínsky ríbezlák takmer zanikol, ale našiel sa niekto, kto sa s tým nevedel zmieriť. Augustín Mrázik si v roku 2007 povedal, že devínske ríbezľové víno zachráni. Sonntag chcel originálnym spôsobom využiť prebytok ríbezlí, Mrázik zachovať originálnu tradíciu.

"Začal som vyrábať ríbezľové víno s cieľom zachrániť ho ako miestnu a regionálnu špecialitu. Najprv som sa desať rokov snažil nahovoriť miestnych vinárov, ktorí ho robili v menšom množstve alebo ktorých rodičia ho vyrábali, aby túto špecialitu zachránili, pretože 'však to bude určite dobrý biznis.' Nikto sa nedal nahovoriť a naozaj to nie je až taký úžasný biznis. Koncom roku 2007 som videl, že o tom nemám len rozprávať a začať musím ja sám. Tak som si registroval živnosť na výrobu a predaj vína a s pomocou môjho dobrého priateľa pána Otta Zmelíka , som ho začal vyrábať," hovorí Mrázik.

"Pre mňa to vtedy bolo hobby a snaha priblížiť ríbezlák návštevníkom Devína, nie snaha o biznis. Súčasťou bol zámer predávať ríbezlák pod devínskym hradom rovnako, ako kedysi. Aby ho každý návštevník Devína mohol ochutnať a ak mu chutí, tak kúpiť. Od prvého roku 2008, počas sezóny, vždy, keď je pekne, máme pod hradom otvorený stánok a ponúkame turistom a návštevníkom devínsky ríbezlák. Dlhé roky ho tam ponúkal aj môj nebohý svokor, ktorý dobre hovoril aj francúzsky a rusky. Vďaka nemu sme mali niekoľko veľmi zaujímavých záujemcov."

text napísaný pre bratislavaden.sk

foto: Augustín Mrázik